secco

Ležal som v posteli, začalo svitať. Ďalšia presratá noc, do slova a do písmena. Pri ďalšej sérii kŕčov v žalúdku som si v duchu hovoril, že od tejto chvíle končím s krvavými biftekmi a plesňovými syrmi. Ďalší kŕč...ako keby sa žalúdku táto myšlienka vôbec nepozdávala. Alebo mozgu. Alebo obom.

Chodil som po byte a hľadal niečo, čo by mi pomohlo. Okrem hajzlovej misy, ktorú som už za tých pár dní od presťahovania sa stihol spoznať dôkladne. Nič. Natočil som si pohár vody z kohútika a pomaly a s nechuťou som ho vypil. Aj keď mi bolo jasné, čo bude do pár minút nasledovať.

Celkovo to nebolo práve najlepšie obdobie. Už si vlastne ani nepamätám, kedy som mal dobré obdobie. Slušná práca sa mi vyhýbala oblúkom a musel som si kadejako privyrábať. Od kadejakých brigád v skladoch cez vyberanie plných automatov v herniach po kšeftovanie s čímkoľvek. Asi najzaujímavejší bol predaj použitých dámskych nohavičiek. Stretával som sa s toľkými zúfalcami a úchylákmi, že sa mi po čase začala zdať vlastná existencia celkom príjemná. Bohužiaľ, problém bol so zdrojom tovaru, preto som sa musel onedlho rozhliadať po nových možnostiach.

So ženami to bolo takisto bledé. Dá sa povedať, že so ženami to bolo vždy bledé. Častokrát odchádzali s tým, že som mizogýn, tie so slabšou slovnou zásobou používali výrazy ako kretén alebo kokot. Len máloktorá vydržala a tá, ktorá vydržala, bola buď vyšinutá, mŕtva alebo mala nejakú fyzickú vadu. Takže žiadna výhra.

Bolo mi zle ako psovi, intervaly rinúcich sa sračiek sa skracovali a kŕče sa stupňovali. Zavolal som pohotovosť.

• Linka 112, prosím?

• Ja len....už tri dni mám príšernú sračku...

• Pane, slušne poprosím!

• Slušne Vám hovorím, že už tri dni mám príšernú sračku a nič mi nepomáha, asi potrebujem výplach alebo čo, nevládzem dojsť do nemocnice ani nikam..nevládzem už ani umrieť.

• V poriadku, vaša adresa?

Nadiktoval som adresu..

• O 20 minút je u Vás sanitka, zbaľte si základné hygienické veci, asi si Vás tu necháme

• Vrelá vďaka madam, vynasnažím sa dovtedy neskapať.

• Vynasnažte.

Sanitka skutočne prišla o 20 minút, plus mínus. Ľahol som si na lôžko a vychutnával si každý hrbolec na ceste. Previezli ma do špitálu. K lôžku prikročil mladý lekár s poďobaným ksichtom, asi čerstvý absolvent.

• Tak pane, čo presne vás trápi?

• Keby som Vám to mal všetko vykladať, boli by sme tu dva týždne a zatiaľ by som naisto skapal usratím sa.

• Hej, buďte slušný prosím Vás.

• To mi povedala aj vaša kolegyňa na telefóne, asi na tom čosi bude, pardón.

Popísal som mu všetko, zas tak veľa toho nebolo

• Hmmm...uhmmmmm....salmonelóza to nebude....otrava jedlom, vypláchneme žalúdok a dáme infúziu. Sestra!

Vošla sestrička a vypočula si inštrukcie. Mala perfektnú postavu a usmievala sa na mňa. Zrejme preto, lebo som s ňou ešte neprehovoril. Začala pripravovať veci na výplach, pri čom sa párkrát otočila tým parádnym zadkom ku mne a prehla sa.

Život začal byť opäť krásny.