Adrian sa posadil na kraj postele a smutne pozrel na svoje biele ovisnuté pandero. Chvíľu rozmýšľal, že si ešte ľahne. Obzrel sa za seba a zosmutnel ešte viac. Vedľa ležala jeho manželka. Rozhodol sa, že radšej vstane a dopraje si sprchu, kým sa tá beštia zobudí a začne mu piť krv. Vstal a odšuchotal sa do kúpeľňe.
Elena cítila, že sa posteľ prehla. „Zase bude sedieť na postelil pozerať sa na svoj bachor a pôjde do kúpeľne..“ pomyslela si a predstierala spánok. Za necelých 20 rokov spolužitia s Adrianom sa naučila predstierať dokonale. Počúvala, ako si nasadil papuče a zavrel sa v kúpeľni a počula, ako pustil vodu. Predstavila si, ako sa voda prevaľuje po jeho mľandravom tele a ako si umýva riť a gule a spravilo sa jej nevoľno. Už ani nevedela, prečo si ho vtedy vzala. K vytriezveniu obvykle dochádza príliš neskoro.
Otvorili sa dvere a Adrian vošiel do kuchyne.
„EŠTE SI VYVAĽUJEŠ TÚ SVOJU RIŤ V POSTELI?! ASPOŇ RAZ BY SOM MOHOL MAŤ RAŇAJKY SPRAVENÉ VTEDY, KEDY MAJÚ BYŤ SPRAVENÉ!!“
„Nechaj ma na pokoji, ja by som zas aspoň raz chcela mať ráno od teba pokoj.“
„Áno? Chceš mať pokoj? A čo keby som ti teraz jednu vrazil a zobral si to, čo mi už mesiace odmietaš dať?“
„Vieš človeku dokonale pokaziť deň, v tom si skutočný expert. Keby že si taký expert vo všetkom, tak si to nemusím robiť sama.“
Podišiel ku nej a vrazil jej. Líce jej začalo opúchať a pomaly sa po ňom kotúľala slza.
„Nenávidím ťa.“ ticho povedala.
„Tak to máš smolu. KDE SÚ TIE RAŇAJKY?!“
Vytiahla panvicu, rozbila pár vajec a hodila na panvicu, vajíčka začali prskať a škvrčať a ona ho nenávidela.
„Prečo si ma vlastne chcel?“
„Mala si dobrú postavu a vyzerala si na to, že nebudeš vystrkovať rožky.“
„To je všetko?“
„Hej, nestačí?“
Naložila mu praženicu na tanier a hodila to pred neho.
„Hodila si mi to ako psovi.“
„Veď aj ním si, pokazil si mi život.“
Nabral si praženicu, vložil poriadne sústo do úst a začal prežúvať.
S odporom na neho pozerala. Bola vtedy mladá, pekná, mala dobrú prácu a potom prišiel on a všetko si to zobral. Nezaslúžil si to, teraz o tom bola presvedčená. Teraz...
„Čo keby som ti vrazil ešte jednu, nech máš dôvod tvrdiť, že som ti pokazil život?“
Ako rozprával, kusy zmesi vajec, chleba a slín mu odlietali od úst.
„Skús to a zabijem ťa.“
Vyšiel z dverí a zabuchol. Počula, ako sa naštartovalo auto a odišiel.
Podišla k telefónu a vytočila číslo.
Komentáre
prenasleduje ma otázka,
zara
::
A čože
Ja nechcem pokračovanie tohto
Keď už tak radšej príbeh o mačke, ktorá po tom ako našla lepší domov než ten, kde o pohladení mohla len snívať, zachránila život domácemu priateľovi (nie pánovi) a popritom aj sprítulnela
re
filippina: niekedy oči nevidia a uši nepočujú, resp. vidia a počujú selektívne - netreba to myslím nejako špeciálne rozvádzať. Mačky nechám tým, ktorí o nich niečo vedia.:)
zarus,
secco,ani si moc nefikcioval,poznam take pripady aj z realu.len ziadny,kde by takeho chlapa zabili,obvykle su to oni,kto zabijaju
secco,
na našej ulici nedávno
a vety typu "Pokazil si mi celý život!" sú naivne alibistické, nemám ich rada...aj keď sú, zdá sa, často používané...
Dius,
http://en.wikipedia.org/wiki/Stockholm_syndrome