Tak som dostal pozvánku na oslavu narodenín.
"Prídeš?" ozval sa v telefóne Denisov hlas. Denis je bratranec a oslavoval 20, tak som potvrdil, že prídem. Na generačný rozdiel a zloženie osadenstva som nemyslel, 8 rokov hore-dole. A navyše pozvanie prijal aj môj brat s jeho vtedajším najnovším 17 ročným objavom, tak som sa domnieval, že to bude nakoniec celkom fajn večierok.
Zaklopal som na dvere, otvoril mi neznámy holobriadok. Zmätene na mňa vypleštil oči. "Kto ste? Tu je oslava, nič nechcem kúpiť." Pravdepodobne si ma ten neborák splietol s podomovým predavačom.
"Kľud, zavolaj Denisa, som jeho bratranec, došiel som na oslavu."
Nedôverčivo si ma premeral, zazubil sa a pustil ma dnu.
Pre úplnosť treba dodať, že som mal dvojmesačnú bradu, vyťahaný sveter, kraťasy a batoh na chrbte. V ňom tri fľašky vína, pre každý prípad.
"Nazdar", privítal ma Denis.
Vyzul som sa a zložil batoh. "Čo tam máš?" "Nasraté, darček pre teba" odvetil som a podal mu fľašu ruskej vodky. "Všetko najlepšie, sprav si niekedy pekný večer a dotkni sa hviezd." Žmurkol som na neho.
"Ehmm..hmm. vďaka", potešene odvetil a vysvetľoval "o chvíľu príde ešte pár ľudí, naši zmizli na víkend preč, mama nachystala obložené misy a zákusky."
Pozrel som sa do kuchyne, motalo sa tam pár Denisových parťákov, bez výnimky dokonale oholených a vyblýskaných metrosexuálov a pár vymaľovaných dievčat. Poskakovali okolo mís s jedlom a ďobali do nich. Denis sa dal na predstavovanie. Nikdy som nemal pamäť na mená a tobôž v tých prípadoch, pokiaľ ma daní ľudia nezaujali. Takže som okamžite pozabúdal mená a cool prezývky celej perepúte.
Vyložil som víno do chladničky a vošiel som do obývačky. Tam sedel brat so svojim objavom, pred nimi fľaša vodky a krabica džúsu, niečo rozoberali a zručne obracali jeden poldecák za druhým.
"Čaute, ako vám dupú králici?" pozdravil som a dodal "pozerám, že tvoja mladá má rovnaké záľuby a zručnosti ako ty."
Mladá na mňa trochu zagánila, ale keď videla môj úškrn, uškrnula sa aj ona.
"Pohoda, jasne, to je Lucia, dáš si frťana?"
"Nie, mám víno, idem si naliať."
Na stole bola otvorená fľaša bieleho, načiahol som sa a nalial si vrchovatý pohár.
Postupne sa pridávali ľudia, stoly sa plnili, stoličky a gauče obsadzovali, dvere sa otvárali a všade naokolo sa zjavovali noví a noví príslušníci generácie X a ja som zabúdal viac a viac mien.
Brat s Luciou začínali byť poriadne na mol, ja som sa rozhodol pomaly popíjať a sledovať, kam sa to celé bude uberať.
"Jej, videli ste ten nový Rytmusov klip? Je to krááááál" zasnene zašveholil mladík v tesných gatiach a tričku s gigantickým nápisom VERSACE. Osadenstvo sa chytilo, vzdychalo, achkalo, celá diskusia sa začala uberať pre mňa nepochopiteľným smerom.
Obrátil som do seba polovicu pohára vína a dolial si zvyšok fľašky.
"Hej, Monika" otočil sa Versače na celkom peknú devu v krátkej sukni a s divokým účesom "vraj si niekomu minule fajčila kokot v bare!"
"Ahhhhaahahahahaaa hahahahahaaa" zarehotala sa Monika, ostatní sa rehotali tiež. Začali rozoberať kto s kým ako a kde a ja som neveriacky pozeral. Obrátil som pohár vína na ex. Môj brat už s Luciou spal v kresle, litrovka vodky prázdna.
V podobnom duchu to pokračovalo celý večer. Mládež komunikovala svojim, mne nič nehovoriacim jazykom, opíjala sa zo šampusu a whisky, ja som rozmýšľal, čo tam vlastne robím a lial do seba jeden pohár vína za druhým v snahe vstrebať tú masu primitívnej povrchnosti, ktorá sa na mňa valila z každej strany.
"Ideme na diskoteekuu" začal žvatlať ulízaný pajác v ružovej košieľke.
"Ano anooo, do Červeného páva!"
Osádka sa zdvihla a zavolala si niekoľko taxíkov.
"Oka Denis, tak ja ostanem tu."
"Jej, ty si tu?" zvolal Denis a pozrel na mňa opitými očami "Fakt nejdeš s nami? Poooď, nebuď taký nudný."
"Nechce sa mi, chce sa mi byť nudný, dopiť fľašu a ísť spať, zabavte sa".
Dvere sa zavreli. Zhasol som. Vystrel som sa na gauč, dopil tretiu fľašu a zaspal.
Oslava narodenín.
30.07.2011 12:02:34
Pozrel som sa do kuchyne, motalo sa tam pár Denisových parťákov, bez výnimky dokonale oholených a vyblýskaných metrosexuálov a pár vymaľovaných dievčat. Poskakovali okolo mís s jedlom a ďobali do nich. Denis sa dal na predstavovanie. Nikdy som nemal pamäť na mená a tobôž v tých prípadoch, pokiaľ ma daní ľudia nezaujali.
Komentáre
Radšej priznaj,
re:
Nie, proste je tám rozdiel pár rokov a zdá sa mi, že tí ľudia sú hodnotovo a celkovo odstrelení úplne kamsi mimo.