secco

Ďalší rok bol za mnou a pomaly som sa dostával z posilvestrovskej kocoviny. Tri dni celodenného a celonočného pitia a fajčenia boli predzvesťou troch dní planosti, triašky, návalov horúčavy a chladu a nekvalitného spánku. Bol som s tým zmierený, vedel som, do čoho idem. Za tie roky skúseností.

Bol to zlý rok. Tak zlý, že horší už byť nemohol. Na čo som siahol, to sa dokurvilo alebo som to dokurvil sám. Po všetkých stránkach, zbytočne sa rozpisovať.

Tak prišiel Silvester. Deň, keď všetci pomerne nezmyselne oslavujú koniec roka. Strávený v spoločnosti známych i neznámych ľudí, z ktorých sa známi stali. Nestrávený s človekom, s ktorým by som ho trávil najradšej. Veď hovorím, bol to mizerný rok.

Polnoc sa blížila a začínal som byť poriadne na mol. Myšlienky sa vírili a stúpali kamsi do jasnej nočnej oblohy a hlava postupne klesala. Napriek veľkej spoločnosti som sa začal cítiť osamelo. Polnoc. Šampus. Petardy. Hurónsky rev. Smiech. Ako keby som to nebol ja, bol to človek, ktorý vyšiel z môjho tela a na ktorého som sa chvíľu nechápavo pozeral. Dal si poriadny dúšok šampusu a na ex deci vodky. Neprítomne sa usmial, potom na mňa sprisahanecky mrkol a padol na zem bez známky života.

Ráno som sa prebral v posteli. Ako som sa tam dostal, to som netušil a ani nechcel vedieť. Posadil som sa na postel a cítil som sa rovnako mizerne ako ráno predtým a ráno potom. Nový rok. Ten starý mažem. Nikdy nebol.